Svadba ako dôkaz, aneb prečo sa ľudia berú?

Autor: Evie Takancikova | 7.5.2013 o 16:34 | (upravené 7.5.2013 o 18:33) Karma článku: 4,16 | Prečítané:  895x

Máj je na svadby ako stvorený. Tak to bolo aj túto prvomájovú sobotu, kedy sme z hlavného mesta vycestovali zablahoželať novomanželom do môjho rodného mesta. Necítim sa moc pohodlne medzi ľuďmi a už vôbec nie medzi cudzími a keďže môj malý mizantrop mi to občas komplikuje, snažila som sa neurobiť si hanbu, predovšetkým, keď sa snažím na niekoho zapôsobit. Tancovalo sa, veľa sa tancovalo, spievalo a pilo, aj sa niečo porozbíjalo, omylom, ale to predsa k tomu patrí. A taká pravá slovenská svadba musí byť predsa malá džungla.

Po pár chodoch jedál, kde kvalitné a chutné predjedlo vystriedalo šunkové rolky a zopár dúškov dobrého bieleho vína, sa mi rozplietol jazyk a snažila som sa povyzvedať, kto sa komu narodil, kto tvorí pár, kto je koho brat či sestra a iné príbuzenstvá aby som sa začlenila do skupiny hostí.

Ako rada zvyknem, načala som štatisticky tému, ľudia a vzťahy, alebo prečo sa ľudia berú? Po akej dobe sa ľudia natoľko spoja alebo odcudzia, po akej dobe sa chcú brať, a po akej dobe sa má jeden vo vzťahu obávať, že už loď odplávala? Je skutočne manželstvo len formalita alebo veľký krok k záväzku ?

Tak ako každá žena, aj ja v kútiku duše túžim kráčať v bielom, k niekomu, koho skutočne potrebujem vo svojom živote. Ale je si človek naozaj istý niečím v dnešnej dobe aj po takomto veľkom kroku?

Prečo niektoré filmy končia po dlhom odlúčení dvoch ľuďí šťastne, ale pritom nevieme či to, začo toľko bojovali, nestroskotalo na niečom banálnom ? Na nevybúrených hormónoch muža, či večnej nespokojnosti ženy ? A rovnako hlúpe, je si myslieť, že manželstvo je istota. Ľudia utekajú od záväzkov a možu byť akokoľvek pevné.

Dostalo sa mi aj odpovede, kedy sa asi o tri roky mladšia žena hrnie do manželstva, s tým, že si túži založiť rodinu, "manželstvo z rozumu" povedala po pár pohárikoch. Žiadne nútenie a obmedzovanie existencie druhého partnera.

Každý má právo na názor, avšak problém nastáva, keď sa tieto dva názory nezhodujú. Tu sa nerozprávame o kúpe novej sedačky či zamlčaní tejto témy „veď nato je ešte čas“, nejde iba o jednotlivca či konkrétny pár ale aj o rodinu, príbuzných, vierovyznanie či financie, respektívne to načom si človek zakladá, na rešpekte. Pokiaľ sa vzťah nevyvíja ani vo fáze manželstva, či počas neho, vzťah je na mŕtvom bode a aj manželstvo a to vedie k zániku.

Veľa odpovedí sa mi dostalo aj po prečítaní knihy Nevyšlapanou cestou od M. Scott Pecka a nikdy nezabudnem na tieto slova:

 

Milujte se navzájem, ale nečiňte si z lásky pouta:

Nechť je láska spíše mořem, vlnícím se mezi břehy vašich duší.

Plňte si vzájemně své číše, ale nepijte z jediné číše.

Dávejte si vzájemně ze svého chleba, ale nejezte vždy jen z téhož krajíce.

Zpívejte, tančete a radujte se spolu, ale dopřejte jeden druhému, aby byl sám,

právě tak, jak jsou samy struny loutny, i když se všechny zachvívají stejnou melodií.

A stůjte při sobě, ale ne příliš blízko sebe:

Neboť pilíře chrámu stojí odděleně

A dub neroste ve stínu cypřiše, ani cypřiš ve stínu dubu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?